Jakub Čech

Minister Jurzycza uvažuje nad platením za denné štúdium. Som proti spoplatneniu vysokého školstva pre množstvo dôvodov, to však neznamená, že celkový systém vysokého školstva na Slovensku je v poriadku. Asi jediné, čo je na ňom „v poriadku“ je to, že je zadarmo, tam to však u väčšiny škôl končí. Nižšie sa pokúsim načrtnúť niekoľko spôsobov, ktorými by sa ušetrilo, zvýšila by sa kvalita, ale najmä by časom vysokoškolský titul získal opäť väčšiu hodnotu ako maturita…

1) Veľký počet vysokých škôl

Na Slovensku je momentálne 20 verejných vysokých škôl, ktoré produkujú príliš veľa absolventov. Jedno z hlavných odôvodnení existencie bezplatného vysokého školstva je jeho návratnosť v podobe vyšších daní, ktoré z vyšších miezd platia absolventi. Podľa čísiel MŠ 6 z týchto 20 vysokých škôl produkuje 10 % a viac nezamestnaných absolventov (Trenčín, SPU Nitra, Ružomberok, Komárno, Zvolen, Prešov). Keby tieto školy v roku 2010 neexistovali, štát by ušetril 71,4 miliónov eur, čo je vyše 15 % celkových prostriedkov určených na vysoké školstvo v rozpočte a nemyslím si, že by tým ktokoľvek utrpel – šikovní študenti by šli študovať na školy vzdialené od týchto čo by kameňom dohodil a kvalitní učitelia by sa tiež určite uplatnili. Odbory v rámci týchto škôl, ktoré sú nejakým spôsobom unikátne alebo potrebné, by mohli fungovať aj na iných školách.

2) Veľký počet študentov

Na vysokých školách študuje príliš veľa študentov. Je to spôsob akým školy zachraňujú svoje rozpočty, keďže viac hláv znamená viac peňazí z rozpočtu. Pritom môžeme opätovne ukázať na odbory, ktoré produkujú viac nezamestnaných ako priemer v hospodárstve SR. Nevravím, že niektoré odbory sú zbytočné a mali by sa úplne zrušiť, ale určite by bolo možné znížiť celkový počet študentov. Naše univerzity chrlia každoročne tisícky právnikov, ekonómov a filozofov všetkých farieb a tvarov, ale mnohí z nich sú absolútne nepoužiteľní na trhu práce (alebo vykonávajú práce, pre ktoré je magisterský titul úplne zbytočný typu asistent). Na zníženie počtu študentov ale treba v prvom rade nový model financovania vysokých škôl, ktorý by bol viac založený na kvalite a menej na počte hláv. Ak by sa celkovo znížil počet študentov o 20 % (čo skutočne nie je číslo z oblasti science fiction, keď sa pozriete napríklad na množstvo študentov záhradnej architektúry, masmediálnej komunikácie, politológie alebo ekonómie ako takej, aj keď hlavy by sa dali sekať v každom odbore) bolo by reálne možné ušetriť ďalších minimálne 10 – 15 % celkových prostriedkov. Štát, ktorý vysoké školstvo financuje, by mal na základe štatistík zamestnanosti určiť počet študentov pre jednotlivé odbory verejných, ale aj súkromných vysokých škôl.

3) Príliš dlhé štúdium

V spojenom kráľovstve trvá vzdelávanie právnikov a ekonómov (a väčšiny ostatných odborov s výnimkou lekárov, stavebných inžinierov, architektov atď.) 3 roky. Aj u nás trvá bakalárske štúdium tri roky, ale je nepoužiteľné (kto by zamestnal bakalára, keď sa hlási desať magistrov a bakalár nič nevie, poprípade je v zákone požiadavka magisterského titulu). Väčšina magisterskej látky by sa dala „vtesnať“ do troch rokov, stačilo by upraviť osnovy, skrátiť letné a zimné prázdniny a zvýšiť náročnosť. Skrátenie štúdia by ale pre školy znamenalo výpadok financií, pretože sú platené od počtu hláv (čím viac rokov, tým viac hláv). V prípade, že by magisterské programy boli dobrovoľné a neboli by požiadavkou na trhu práce, viem si predstaviť, že by tie lukratívne mohli byť spoplatnené (v tom prípade by si každý právnik alebo manažér dvakrát rozmyslel, či sa mu oplatí investovať do magisterského titulu, respektíve slovenského magisterského titulu).

4) Príliš nízka kvalita

Kvalita vysokého školstva klesá. Klesá najmä z dôvodu nedostatku financií, veľkého počtu študentov a veľkého množstva vysokých škôl (verejných aj súkromných). Magisterský titul už v dnešnej dobe nič neznamená, bakalársky ešte menej ako to nič. Mnohé súkromné (ale aj verejné) vysoké školy sú len tlačiarňou na diplomy. Prečo neexistuje jednotný spôsob určovania kvality (minimálne u odborov s veľkým počtom absolventov)? Prečo sa štátna skúška volá štátna, aj keď sa značne líšia požiadavky medzi jednotlivými školami? Prečo sa dodatočne nevložia všetky diplomové práce do systému, ktorý u nás od tohto roku funguje a automaticky kontroluje percentuálnu zhodu s ostatnými diplomovými prácami? Všetky tieto otázky sú len otázkami technickými a ich riešenia existujú, len ich treba zaviesť. Skoro všetky skúšky v Spojenom kráľovstve sú anonymizované a z každého predmetu počas každého skúškového štátny dozor vezme náhodne niekoľko testov a esejí a skontroluje, či bola dodržaná jednotná úroveň náročnosti a známkovania na všetkých školách. Všetky diplomové práce sú obsiahnuté vo verejne prístupnom elektronickom registri, ktorý obsahuje vyše 250 000 prác od roku 1600…

–

Situácia v slovenskom vysokom školstve je katastrofálna a zavedenie „školného“ je absolútne nesystémové, zbytočné, likvidačné, ale bohužiaľ reálne. Riešenia načrtnuté v tomto blogu by boli systémové, zvýšili by množstvo financií na hlavu bez celkového rastu výdavkov na vysoké školstvo, ale sú nereálne, pretože kapry si samy rybník nevypustia…